Súčasnosť
Pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky, bolo zistené nasledovné:
Trvale bývajúce obyvateľstvo
| Spolu
Muži Ženy Podiel žien z trvale bývajúceho obyvateľstva v % |
568
273 295 51,94 |
| Ekonomicky aktívne osoby
Ekonomicky aktívni Pracujúci(bez pracujúcich dôchodcov) Pracujúci dôchodcovia Nezamestnaní |
254 195 11 48 |
Veková štruktúra obyvateľstva
| Trvale bývajúce obyvateľstvo vo veku
predproduktívnom (0-14) produktívnom – muži (15-54) produktívnom – ženy (15-54) |
83 159 151 |
Národnostné zloženie obyvateľstva
| Trvale bývajúceho obyvateľstvo spolu v tom národnosť:
slovenská maďarská rómska rusínska ukrajinská česká poľská ruská ostatné nezistená |
568
549 1 0 1 3 4 2 1 1 6 |
Najvyššie dosiahnuté vzdelanie
| Úplné stredné všeobecné
Vyššie odborné Vysokoškolské,bakalárske Vyskoškolské, mag.inž.dokt. Doktorandské Bez vzdelania Nezistené |
25
8 13 72 4 83 8 |
Pri sčítaní, 26.mája 2001, podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky, bolo zistené nasledovné:
Trvale bývajúce obyvateľstvo
| Spolu
Muži Ženy Podiel žien z trvale bývajúceho obyvateľstva v % |
516
239 277 53,7 |
| Ekonomicky aktívne osoby (bez pracujúcich dôchodcov)
Spolu Muži Ženy Podiel ekonomicky aktívnych osôb z trvale bývajúceho obyvateľstva v % |
226 125 101 43,8 |
Veková štruktúra obyvateľstva
| Trvale bývajúce obyvateľstvo vo veku
predproduktívnom (0-14) produktívnom – muži (15-59) produktívnom – ženy (15-54) poproduktívnom – muži (60 a viac) poproduktívnom – ženy (55 a viac) nezistenom Podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva vo veku (v %) predproduktívnom produktívnom poprokuktívnom |
73 172 154 31 86 0 14,1 63,2 22,7 |
Národnostné zloženie obyvateľstva
| Trvale bývajúceho obyvateľstvo spolu v tom národnosť:
slovenská maďarská rómska česká rusínska ukrajinská nemecká iná nezistená |
516
493 0 12 4 1 3 0 1 2 |
Domový a bytový fond
| Domy spolu (vrátane ubytovacích zariadení bez bytu )
Trvale obývané domy z toho rodinné domy Neobývané domy Byty spolu Trvale obývané byty z toho v rodinných domoch Neobývané byty |
195
149 148 46 197 151 150 46 |
Úroveň bývania
| Priemerný počet na 1 trvale obývaný byt
trvale bývajúcich osôb m² obytnej plochy obytných miestností Priemerný počet m² obytnej plochy na osobu |
3,44 78,30 4,33 22,8 |
Obec Trnava pri Laborci leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny pod juhozápadnými výbežkami pohoria Vihorlatu, v nadmorskej výške 116-455 m n.m., uprostred obce 176 m. n.m, 10 km severovýchodne od mesta Michalovce. Na východ od obce sa nachádza hradný vrh, na sever hora zvaná Malinová a vrch Hirjač. Na západ sa tiahnú Kruhy, južným smerom od obce je pekný výhľad na okresné sídlo, okolie dediny a najmä novovybudovanú rekreačnú oblasť Zemplínska Šírava. Cez obec preteká malý regulovaný potok, ktorý ju delí na dve strany. Kataster obce má rozlohu 1533,97 ha, z toho 618,33 ha poľnohospodárskej pôdy a 375,61 ha lesov. Intravilán je 46,57 ha a z toho zastavaná plocha 43,52 ha. Obec má 180 domov a 547 obyvateľov.
Z geologického hľadiska je známe, že v mladších treťohorách vznikli ako lávová vyvrelina kopce na východ od Trnavy, medzi nimi aj Viniansky hradný vrch skladajúci sa z andezitu, ktorý sa aj ťažil v kameňolome. Vrch Hirjač je zložený z tufitov-sopečný popol usadený vo vode. Tufit sa v minulosti pre svoju mäkkosť, pórovitosť a ľahkosť využíval ako stavebný materiál.
Sopečné pohorie Vihorlatu, na ktorého juhozápadných vrchoch Trnava leží, vzniklo na trhlinách zemskej kôry. V týchto trhlinách sa nachádzali horúcou vodou rozpustené horniny-hydrotermy a medzi nimi aj železo v rude limozit, alebo polosiderit, ktorý sa v minulom storočí aj ťažil v Malinovej nad Trnavou. Ešte aj dnes sú viditeľné zavalené štôlne, z ktorých vyteká prameň. Železnú rudu vozili na vozoch ťahaných volmi do Remestských Hámrov, kde bola vysoká pec. S ťažbou sa prestalo v druhej polovici 19. storočia.
Obec sa spomína v listine stoličnobelehradské kapituly z rok 1249, ale existovala už skôr. Miestni obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, čo pretrvalo až do dnešných čias.
Obec je východiskovou základňou výstupu na Viniansky hrad z výhodnejšej západnej strany. Z kultúrnohistorických pamiatok je potrebné spomenúť grécko-katolícky kostol z roku 1713, barokovoklasicistickú kúriu z 18. storočia a vzácne kamenné klenuté mostíky cez obecný potok.